Embedded Files
Astronómia nie je vždy len o nádherných hmlovinách a krásnych špirálnych galaxiách. Niekedy stačí len malý bod, ktorého podstata je tak neuveriteľná, že je krásna. Na tejto fotografii, ktorú som nedávno spravil, vidím viac než len nenápadný svetelný bod uprostred hviezdneho poľa. Pozerám sa na posolstvo z hlbokej minulosti vesmíru, ktoré k nám letelo neuveriteľne dlhý čas. Objekt označený ako 3C 273, ktorý sa mi podarilo takto krásne zachytiť, je historicky prvým identifikovaným kvazarom a dodnes zostáva jedným z najfascinujúcejších cieľov pre každého milovníka nočnej oblohy. Rad by som vám priblížil, čo presne tento zázrak predstavuje a prečo je jeho zachytenie takým významným úspechom.
Kvazar 3C 273 nie je hviezdou, hoci sa na ňu svojím vzhľadom v teleskope nápadne podobá, čo mu dalo aj jeho meno, odvodené z anglického výrazu pre kvázistelárny rádiový zdroj. V skutočnosti ide o extrémne jasné a aktívne jadro obrovskej eliptickej galaxie. V jeho samotnom srdci sa nachádza supermasívna čierna diera s hmotnosťou miliárd Sĺnk, ktorá neustále pohlcuje okolitý plyn a prach. Tento proces uvoľňuje takú kolosálnu energiu, že kvazar žiari jasnejšie než stovky galaxií dohromady. Ak by sa tento objekt nachádzal vo vzdialenosti len 30 svetelných rokov od nás, na oblohe by svietil rovnako jasne ako naše Slnko.
Jedným z najúžasnejších faktov o tomto objekte je jeho vzdialenosť. Svetlo, ktoré vidíte na mojej fotografii, opustilo svoj zdroj pred približne 2,4 miliardami rokov. To znamená, že fotóny, ktoré dopadli na snímač, začali svoju púť vesmírom v čase, keď na Zemi existovali len tie najjednoduchšie formy života a atmosféra bola úplne iná než dnes. Je to skutočný stroj času, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do éry, keď bol vesmír ešte pomerne mladý. Práve vďaka meraniu červeného posunu tohto objektu astronóm Maarten Schmidt v roku 1963 pochopil, že kvazary nie sú hviezdy v našej galaxii, ale nesmierne vzdialené a energetické objekty na okraji pozorovateľného vesmíru.
Pre amatérskych astronómov je 3C 273 výnimočný tým, že ide o najvzdialenejší objekt, ktorý sa dá za priaznivých podmienok uvidieť aj vizuálne pomocou bežne dostupnej techniky. Na oblohe ho musíte hľadať v súhvezdí Panny. Najlepšie obdobie na jeho pozorovanie nastáva počas jarných mesiacov, konkrétne od marca do mája, kedy súhvezdie Panny vystupuje počas noci najvyššie nad južný obzor. Keďže sa kvazar nachádza v blízkosti nebeského rovníka, je dobre pozorovateľný z oboch zemských pologulí, čo z neho robí univerzálny cieľ pre astronómov po celom svete.
Ak by ste sa rozhodli tento objekt hľadať nabudúce, odporučil by som začať pri jasnej hviezde Porrima v súhvezdí Panny. Odtiaľ sa pomocou metódy star-hoppingu môžete presunúť smerom k oblasti, kde sa kvazar nachádza, približne na polceste medzi hviezdami Spica a Denebola zo súhvezdia Leva. S vizuálnou jasnosťou okolo 12,9 magnitúdy budete na jeho priame pozorovanie okom potrebovať teleskop s priemerom objektívu aspoň 15 až 20 centimetrov a skutočne tmavú oblohu bez svetelného znečistenia. Pri pohľade do okuláru nečakajte žiadnu hmlistú škvrnku, akou bývajú galaxie, ale ostrý, mierne modrastý bod. Práve to vedomie, že ten nenápadný „hviezdny“ bod je v skutočnosti gigantický maják na hraniciach kozmu, robí z jeho pozorovania nezabudnuteľný zážitok.
Andrej Duboš, 30. apríl 2026
Page updated
Google Sites
Report abuse