Ďalšia strana →
Slnko, JÚN 2026
Letné horúčavy pokračujú a jasnú oblohu som hneď z rána využil na to, aby som si pozrel, ako postupuje naposledy spomínaná veľká aktívna oblasť. Ráno je vzduch ešte pomerne kľudný, keďže nie je tak zohriatý. Čo sa prejavilo vo viditeľnosti detailov a to hlavne na výslednej fotke. Aktívny región 4475 na juhovýchode slnečného disku sa k nám pekne natáča a zostáva ➡️
Letná púť vesmírnym juhom
Len pár hodín pred letným slnovratom, v noci z piatka na sobotu 20. júna, som sa vybral konečne pod tmavú oblohu, aj keď prakticky tmavá nebola, keďže v tomto období nenastáva v našich zemepisných šírkach astronomická noc. Ale bolo jasno, horúco a Mesiac dorastal len pár dní po nove a rýchlo zapadol. Teplota sa držala pomerne vysoko a tak som si mohol vychutnať ➡️
Ocenenie v súťaži ASTROFOTO 2025
Moja fotografia bola ocenená druhým miestom v súťaži ASTROFOTO 2025 v kategórii edukačná fotografia. Túto súťaž vyhlasuje každoročne Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove a v jej 48. ročníku zaujala porotu moja fotografia, na ktorej som zachytil hneď dvakrát behom jedného dňa prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS popred slnečný disk. Môžeme vidieť ➡️
Slnko, MÁJ 2026
Slnečná chromosféra je naďalej pomerne zaujímavá, aktívne regióny sú už okolo stredu disku, kde som dnes pozoroval niekoľko väčších slnečných škvŕn. Vľavo od stredu disku sa rozprestierajú rozsiahle flokulové polia, nad nimi tenké a výrazné filamenty. Z východného okraja sa k nám natáča ďalšia aktívna oblasť s veľkou slnečnou škvrnou. Zdá sa tak, že ďalšie dni ➡️
Mesiac v prvej štvrti
Večer bol neistý, tak som nakoniec nešiel fotiť mimo osvetlenia, ale pokochal sa Mesiacom v prvej štvrti. Seeing bol celkom mizerný o tom čase, ale celkom pozerateľný výsledok mi vyšiel. Pri vizuálnom pozorovaní som mal občas krátke chvíle s dobrými podmienkami, takže sa dalo pekne popozerať. Okolo prvej štvrti sú viditeľné veľmi atraktívne oblasti povrchu Mesiaca. ➡️
Supernova SN2026kid
Moja fotografia z 2. mája zachytáva galaxiu NGC 5907, známu aj ako galaxia Trieska, v ktorej pred pár dňami vzplanula supernova s označením SN 2026kid. Bola objavená 22. apríla, za jej objaviteľa sa považuje japonský amatérsky astronóm Yasuo Sano, ktorý ju zachytil pomocou svojho 0,36-metrového ďalekohľadu zo observatória v Nayoro na ostrove Hokkaido. V čase objavu mal ➡️
3C 273: Posolstvo z hlbín času
Astronómia nie je vždy len o nádherných hmlovinách a krásnych špirálnych galaxiách. Niekedy stačí len malý bod, ktorého podstata je tak neuveriteľná, že je krásna. Na tejto fotografii, ktorú som nedávno spravil, vidím viac než len nenápadný svetelný bod uprostred hviezdneho poľa. Pozerám sa na posolstvo z hlbokej minulosti vesmíru, ktoré k nám letelo neuveriteľne ➡️
Sombrero v hĺbkach vesmíru
Pohľad na túto fotografiu nás okamžite prenesie do vzdialených kútov kozmu, kde sa v súhvezdí Panny vznáša jeden z najikonickejších objektov nočnej oblohy. Messier 104, všeobecne známy ako Galaxia Sombrero, predstavuje fascinujúcu ukážku vesmírnej elegancie a monumentálnosti. Na spracovanej fotografii je nádherne vidieť jej charakteristický profil, ktorému dominuje ➡️
Susedia z hlbín Leva
Počas jedného nie celkom priaznivého večera som sa rozhodol namieriť snímač do oblasti v súhvezdí Leva, kde nájdeme trio Messierových galaxií. Nemýliť si ale so slávnejším Levovým tripletom, ktorý tvoria len dva Messierové objekty. Výsledkom je táto fotografia, ktorá zachytáva galaktickú metropolu v srdci súhvezdia Lev, kde sa v jednom zornom poli stretávajú ➡️
Slnko, APRÍL 2026
V priebehu dnešného doobedného pozorovania našej dennej hviezdy prebehla v jednej z aktívnych oblastí slabšia erupcia triedy M1.3, ktorej priebeh som zaznamenal, takže sa teším na spracovanie dát pre časozber. Okrem toho som pozoroval niekoľko slnečných škvŕn, v hornej časti disku o dosť výraznejšie, v oblasti rovníka potom drobnejšie so slabými flokulovými ➡️
Mesiac 22. apríla 2026
V noci na dnešok som sa ponoril do pozorovania Mesiaca, ktorý je päť dní po nove a odhaľuje v oblasti terminátora krásne detaily. Keď sa budeme postupne posúvať zhora nadol, tak vidíme krásne jazero Locus Morti s výrazným menším kráterom Burg, ktorý tieň rozdeľuje takmer na polovicu. Napravo od neho dvojica veľkých kráterov Hercules a Atlas. Pokračujeme nižšie ➡️
Messier 60 a jej spoločníčka
Tento úchvatný pohľad do hlbín vesmíru nás prenáša do súhvezdia Panny, kde sa odohráva fascinujúce vesmírne stretnutie. V centre mojej fotografie dominuje Messier 60, jedna z najväčších eliptických galaxií v známej kope galaxií v Panne. Táto obrovská hviezdna rodina sa nachádza vo vzdialenosti približne 55 miliónov svetelných rokov od nás a jej svetlo, ktoré teraz vidíme ➡️
Kvarteto z hlbín Panny
V hĺbke jarného neba, uprostred majestátneho súhvezdia Panny, sa skrýva jedno z najfascinujúcejších zákutí vesmíru, ktoré môžeme zo Zeme sledovať. Ide o srdce Kopy galaxií v Panne, kde sa na relatívne malej ploche stretávajú štyri klenoty Messierovho katalógu – galaxie M58, M59, M89 a M90. Pohľad na túto skupinu v jednom zornom poli astrofotografie je pre ➡️
Messier 91 a jej spoločníčka
Vesmírna prázdnota medzi hviezdami súhvezdia Vlasy Bereniky ukrýva klenoty, ktoré rozprávajú príbeh o neustálom vývoji a dynamike galaktických štruktúr. Medzi tie najpozoruhodnejšie nepochybne patrí Messier 91 (M91), galaxia typu SBb, ktorá je v astronomických kruhoch známa nielen svojou vizuálnou krásou, ale aj historickou záhadou. Táto špirálová galaxia s ➡️
Markarianova reťaz
Predstavte si, že namierite svoj ďalekohľad do srdca súhvezdia Panny a zrazu sa pred vami rozprestrie pohľad, ktorý popiera vašu predstavu o prázdnote vesmíru. Nie je to len jedna galaxia, ani náhodný zhluk. Je to Markarianova reťaz – fascinujúca krivka „hviezdnych ostrovov“, ktorá vyzerá, akoby ju niekto starostlivo navliekol na neviditeľnú niť. Toto je jeden z tých ➡️
