Mesiac 22. apríla 2026

V noci na dnešok som sa ponoril do pozorovania Mesiaca, ktorý je päť dní po nove a odhaľuje v oblasti terminátora krásne detaily. Keď sa budeme postupne posúvať zhora nadol, tak vidíme krásne jazero Locus Morti s výrazným menším kráterom Burg, ktorý tieň rozdeľuje takmer na polovicu. Napravo od neho dvojica veľkých kráterov Hercules a Atlas. Pokračujeme nižšie pozdĺž terminátora a prichádzame do oblasti mora Mare Serenitatis s obrovským kráterom na okraji Posidonius. Stredom mora sa tiahne krásny chrbát Dorsa Smirnov, ktorý v spodnej časti prechádza do Dorsa Lister. Tento systém dlhých vyvýšených chrbtov sa neformálne nazýva aj ako Hadí chrbát. Pozvoľna prechádzame do Mare Tranquillitatis okolo výrazného krátera Plinius. Pokračujeme južnejšie a prechádzame popri vyšších pohoriach a prechádzame okolo zaujímavého menšieho kráteru Torricelli, ktorý svojim tvarom pripomína slzu. Dostávame sa k trom vskutku nádherným útvarom, trojici veľkých a výrazných kráterov. Najmladší Theophilus s výrazným centrálnym vrcholom a strmými terasovitými stenami. Vedľa neho starší kráter Cyrillus, ktorý bol čiastočne narušený dopadom telesa, ktoré vytvorilo vyššie spomínaný kráter Theophilus. A najstarší z trojice, kráter Catharina, pod spomínanou dvojicou. Južná časť je charakteristická množstvom starých kráterov, veľa z nich sa navzájom prekrývajú. Táto oblasť je výrazne oddelená od severnejších oblasti najdlhším a najväčším zlomom - Rupes Altai, pekne ho vidno aj na fotografii ako sa tiahne od terminátora dole.