Len pár hodín pred letným slnovratom, v noci z piatka na sobotu 20. júna, som sa vybral konečne pod tmavú oblohu, aj keď prakticky tmavá nebola, keďže v tomto období nenastáva v našich zemepisných šírkach astronomická noc. Ale bolo jasno, horúco a Mesiac dorastal len pár dní po nove a rýchlo zapadol. Teplota sa držala pomerne vysoko a tak som si mohol vychutnať krásnu teplú letnú noc pod hviezdami za zvukov najrôznejšieho hmyzu. Veď to poznáte. Popri vizuálnemu pozorovaniu som samozrejme aj fotil a zameral som sa na ďalšie Messierové objekty, aby som doplnil moju zbierku. Využil som to na južné objekty, ktoré majú len krátke pozorovacie obdobie. Všetky zachytené objekty som si pozrel aj v ďalekohľade a okrem toho aj ďalšie, napríklad hmloviny Trifid a Lagúna, ktorá bola na moje prekvapenie naozaj jasne viditeľná. Tak sa pozrime, čo som pofotil.
Nočná obloha ukrýva poklady, ktoré už po stáročia fascinujú ľudstvo, a azda žiadny zoznam ich neponúka v takej čistej podobe ako slávny Messierov katalóg. Pre každého, kto prepadol čaru astronómie, predstavuje hľadanie týchto objektov osobnú cestu vesmírom. Ak sa počas teplých nocí pozriete smerom k južnému obzoru, kde dominujú súhvezdia Škorpióna, Strelca či Hadonosa, ocitnete sa priamo v srdci našej Galaxie. Práve tu, v hustom hviezdnom prachu a majestátnych hviezdokopách, vás čaká nezabudnuteľné vesmírne dobrodružstvo plné objavov.
Svoju púť som začal pri jednom z najkrajších a najstarších objektov na oblohe – guľovej hviezdokope M5 v súhvezdí Hada. Táto gigantická hviezdna metropola je od nás vzdialená približne 24 500 svetelných rokov a skrýva v sebe státisíce hviezd, ktoré držia pohromade v tvare dokonalej gule. Na oblohe žiari pomerne jasne a pre amatérskych astronómov je skvelým odrazovým mostíkom, pretože ju poľahky nájdete aj pomocou bežného binokuláru kúsok od jasnej hviezdy Unukalhai. Na presný lov sa oplatí vyraziť už koncom jari alebo začiatkom leta, kedy vrcholí jej viditeľnosť vysoko nad obzorom.
Keď potom presuniete svoj zrak o niečo nižšie, priamo do srdca Mliečnej dráhy v Škorpiónovi, narazíte na dvoch blízkych susedov, ktorí priam volajú po zachytení v jednom zornom poli. Sú to otvorené hviezdokopy M6 a M7. Hviezdokopa M6, známa pod romantickým názvom Motýlia hviezdokopa, leží vo vzdialenosti okolo 1 600 svetelných rokov a jej hviezdy skutočne pripomínajú krídla rozovretého motýľa. Len o kúsok vedľa svieti M7, Ptolemaiova hviezdokopa, ktorá je k nám ešte bližšie, len necelých 1 000 svetelných rokov. Je taká jasná a rozľahlá, že ju bez problémov uvidíte aj voľným okom pod tmavou vidieckou oblohou. Ak použijete širokouhlý ďalekohľad alebo fotoaparát s kratším ohniskom, dokážete tieto dva klenoty zachytiť spoločne v jednom jedinom zábere. Tento pohľad, kde sa trblietavý motýľ vznáša vedľa mohutnej Ptolemaiovej hviezdokopy na pozadí hustých mračien Mliečnej dráhy, patrí k najúchvatnejším kompozíciám, aké vám letná obloha môže ponúknuť.
Smerom na sever od Škorpióna sa rozprestiera rozsiahle súhvezdie Hadonosa, ktoré je doslova preplnené guľovými hviezdokopami. Prvou z nich je M9, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti približne 25 800 svetelných rokov a leží pomerne blízko k búrlivému galaktickému centru, čo z nej robí o niečo kompaktnejší a záhadnejší cieľ. V jej tesnej blízkosti nájdete aj M10, o niečo bližšiu a jasnejšiu guľovú hviezdokopu vzdialenú 14 300 svetelných rokov, ktorá v stredne veľkých teleskopoch krásne odhalí svoje husté, žiarivé jadro. Trojicu v Hadonosovi uzatvára M107 vo vzdialenosti okolo 20 000 svetelných rokov. Táto hviezdokopa je výnimočná tým, že je voľnejšia a v porovnaní so svojimi príbuznými pôsobí jemnejším, až éterickým dojmom. Všetky tri objekty v Hadonosovi si vyžadujú jasné letné noci, ideálne v júni a júli, a najlepšie ich lokalizujete tak, že sa odrazíte od hlavných hviezd tohto veľkého súhvezdia a budete pomaly prečesávať oblasť smerom k južnému obzoru.
Ak posuniete svoj prístroj o niečo východnejšie do súhvezdia Strelca, dostanete sa do oblasti bohatej na mladé hviezdne spoločenstvá. Tu na vás čakajú otvorené hviezdokopy M18 a M21. M18, ležiaca zhruba 4 900 svetelných rokov od nás, je menšia a nenápadnejšia, obklopená bohatými hviezdnymi poliami. Na druhej strane M21, vzdialená približne 4 250 svetelných rokov, je o niečo hustejšia a vizuálne výraznejšia. Obe tieto hviezdokopy ťažia z toho, že sa nachádzajú v tesnej blízkosti známych hmlovín, takže ich hľadanie je pomerne jednoduché, ak sa zameriate na jasný pás Mliečnej dráhy nad južným horizontom počas vrcholiaceho leta.
Na záver, ak zatúžite po pohľade do skutočne hlbokého vesmíru mimo hlavného disku našej Galaxie, musíte otočiť svoj ďalekohľad smerom k severnej oblohe do súhvezdia Vlasov Bereniky, kde sa ukrýva guľová hviezdokopa M53. Tento objekt leží v úctyhodnej vzdialenosti až 58 000 svetelných rokov od Zeme, vysoko nad galaktickou rovinou. Kvôli tejto obrovskej vzdialenosti sa v menších prístrojoch javí ako malá, hustá a guľatá hmlovinka. Jej výhodou však je, že sa nachádza blízko jasnej hviezdy Diadem, takže ju na oblohe lokalizujete veľmi rýchlo. Na rozdiel od letných objektov v Škorpiónovi a Strelcovi, M53 je ideálnym cieľom pre jarné pozorovania, kedy vystupuje vysoko k zenitu a neprekáža vám pri nej nepokojný vzduch nízko nad obzorom.
Pre úspešné zachytenie a pozorovanie týchto objektov platí pre amatérskeho astronóma niekoľko dôležitých zásad. Pri nízko položených letných skvostoch, akými sú M6 alebo M7, je kľúčové vybrať si pozorovacie stanovište s dokonale odkrytým južným horizontom, bez svetelného znečistenia z blízkych miest. Na hľadanie hviezdokôp v Hadonosovi a Strelcovi vám skvele poslúži technika posúvania pohľadu, kedy sa pomocou hľadáčika presúvate od známych jasných hviezd k slabším bodom. Pri astrofotografii sa pri týchto objektoch nebojte experimentovať s kratšími ohniskovými vzdialenosťami, ktoré vám umožnia ukázať hviezdokopy v kontexte okolitých temných hmlovín a hviezdneho prachu Mliečnej dráhy. Vesmír vám tak odhalí svoju štruktúru v plnej kráse a každá jasná bezmesačná noc sa pre vás stane novým listom v knihe objavov.