22. júl 2026
Chvíľka napätia, občas jemné nadávky na tie biele chumáče na oblohe a nakoniec hlboký výdych a obrovská radosť... Tak by sa dali opísať sekundy dnes podvečer. Opäť sa mi podarilo zachytiť tranzit Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) cez slnečný disk.
Chystať som sa začal už takmer hodinu pred, keďže na oblohe sa premávali oblaky, aby som si stihol všetko pripraviť. Dvadsať minút pred tranzitom Slnko zakryl obrovský oblak, takže som bol trochu neistý, ale mal som už všetko pripravené, zaostrené a čakal som na ten okamih. Oblak sa presunul a na mňa svietilo Slniečko. Päť minút pred tranzitom sa objavil menší ale o to viac drzejší oblak, zakryl Slnko a ja som začal byť naozaj nervózny. Sekundy ubiehali rýchlo, naopak oblak sa pohyboval pomaly. Absolútne nebral ohľad na mňa a moje očakávanie a drzo sa prevaľoval. Minúta a pol pred tranzitom sa slnečný kotúč približuje k okraju drzého oblaku. Približne päťdesiat sekúnd pred tranzitom sa konečne naplno rozžiarilo Slnko a sa som netrpezlivo hľadel na monitor. Odpočítaval som... A v tom sa objavila! ISS si to "pomaličky" preplávala popred slnečný disk. Naozaj pomaličky, lebo tranzit trval 2,17 sekundy, čo je v tomto prípade naozaj dlhá doba. Dôvodom samozrejme bola výška Slnka nad obzorom, vesmírna stanica v čase preletu bola odo mňa vzdialená pekných 1059 kilometrov, jej uhlová veľkosť bola len niečo cez 26".
Napätie opadlo a vystriedala ho radosť. Úprimná radosť z maličkosti. Kto to chápe, ten vie, aká je to radosť.
Pred týmto tranzitom som stihol nazbierať dáta aj na fotografiu slnečnej chromosféry. Keďže ale išlo o podvečerný čas po teplom dni, podmienky neboli celkom priaznivé, Slnko už bolo pomerne nízko a vzduch sa dosť chvel. Takže na fotke sa strácajú jemnejšie detaily. Slnečnému disku dominovala aktívna oblasť 4493, v ktorej vidno viacero slnečných škvŕn, medzi ktorými sa nachádzali výrazne flokuly. Na disku sa nachádzalo aj množstvo menších a tenkých filamentov. Po obvode bolo vidno zopár malých protuberancií.