Embedded Files
Letná obloha ukrýva poklady, ktoré berú dych každému, kto k nim uprie svoj zrak. Medzi tie najpôsobivejšie klenoty južného neba nepochybne patria dve masívne oblasti zrodu nových hviezd, ktoré na oblohe ležia tesne vedľa seba. Reč je o hmlovinách M16 (Orlia hmlovina) a M17 (hmlovina Labuť). Tieto dva kozmické objekty sa mi podarilo zachytiť na jedinej spoločnej širokouhlej fotografii, pričom pre mňa osobne má táto snímka výnimočnú príchuť. Majestátna hmlovina M17 sa totiž ocitla v hľadáčiku môjho teleskopu úplne po prvýkrát.
Keď sa zahľadíte na pravú časť snímky, jasne tam žiari M17, známa aj pod názvami Omega, Labuť či dokonca Podkova. Tento vesmírny prístav sa nachádza vo vzdialenosti približne 5 000 až 6 000 svetelných rokov od nás v súhvezdí Strelca. To, čo na fotografii vidíme ako ladnú labuť na tmavej vodnej hladine, je v skutočnosti gigantický oblak medzihviezdneho plynu a prachu s priemerom okolo 15 svetelných rokov, pričom celý pridružený komplex chladného plynu sa tiahne až do vzdialenosti 40 svetelných rokov.
M17 patrí k najmladším, najhustejším a najaktívnejším oblastiam tvorby masívnych hviezd v našej galaxii. Vo vnútri tohto mračna sa ukrýva mladá hviezdokopa s približne 100 extrémne horúcimi hviezdami spektrálnej triedy O a B. Tieto hviezdy sú tak hlboko ponorené v prachu, že ich bežným okom nevidno, no ich intenzívne ultrafialové žiarenie ionizuje okolitý vodík a kyslík, čím ich núti jasne žiariť. Zaujímavosťou je, že hmlovinu objavil už v roku 1764 švajčiarsky astronóm Jean-Philippe de Cheseaux, no preslávil ju až Charles Messier, ktorý ju zaradil do svojho slávneho katalógu.
V ľavej časti mojej kompozície jej sekunduje nemenej slávna suseda M16, Orlia hmlovina, vzdialená približne 5 700 svetelných rokov v súhvezdí Hada. M16 v sebe ukrýva mladú otvorenú hviezdokopu starú len okolo 5,5 milióna rokov, no celosvetovo ju preslávil najmä Hubblov vesmírny ďalekohľad v roku 1995 svojou ikonickou snímkou Stĺpy stvorenia. Tieto tmavé, husté stĺpy chladného plynu a prachu, ktoré vystupujú z jasného ionizovaného pozadia, sú doslova inkubátormi nových hviezdnych systémov. Silný hviezdny vietor z okolitých gigantických hviezd však tieto stĺpy neúprosne eroduje a pomaly ich pred našimi očami rozfúkava do okolitého priestoru. Oba tieto objekty ležia v tom istom špirálovom ramene Mliečnej dráhy (rameno Strelca-Karina), čo z nich robí blízkych kozmických susedov nielen na našej oblohe, ale aj v reálnom trojrozmernom vesmíre.
Ak vás pohľad na túto fotografiu inšpiroval k tomu, aby ste sa na tieto objekty pozreli vlastnými očami, letné obdobie je na to absolútne ideálne. Najlepší čas na pozorovanie nastáva od konca júna do septembra, kedy sú súhvezdia Strelec a Had počas teplých bezmesačných nocí najvyššie nad južným obzorom.
Keďže z našich zemepisných šírok tieto súhvezdia nevystupujú príliš vysoko nad horizont, kľúčom k úspechu je nájsť pozorovacie stanovište s dokonale otvoreným výhľadom na juh, ideálne bez rušivých svetiel miest v tomto smere. Hľadanie začnite od známeho asterizmu Čajník v súhvezdí Strelca. Ak si predstavíte pomyselnú paru stúpajúcu z náustku tohto čajníka smerom nahor pozdĺž Mliečnej dráhy, narazíte na bohaté hviezdne polia. Hmlovina M17 leží približne dva a pol stupňa severne od otvorenej hviezdokopy M18. Len o kúsok ďalej na sever, už na území súhvezdia Hada, potom nájdete Orliu hmlovinu M16.
Pre vizuálne pozorovanie vám postačí aj triéder (napríklad 10x50), v ktorom sa obe hmloviny ukážu ako jemné, hmlisté obláčiky obklopené hustým závojom hviezd Mliečnej dráhy. Ak však použijete stredne veľký ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 150 milimetrov, vesmír vám poodhalí svoje tajomstvá. V prípade M17 uvidíte pri strednom zväčšení nezameniteľný, jasne ohraničený tvar labute so zahnutým krkom. Pre maximalizáciu zážitku a vytiahnutie jemných detailov v plynnom mračne oboch hmlovín dôrazne odporúčam použiť hmlovinový filter, napríklad typu UHC alebo OIII. Tieto filtre odfiltrujú nežiaduce svetlo a nechajú vyniknúť samotný žiariaci vodík a kyslík, vďaka čomu hmloviny doslova vyskočia z tmavého pozadia.
M17, hmlovina Labuť
🔭 Vizuálne pozorovanie
Na moje pozorovanie počas fotenia týchto dvoch objektov som využil tentokrát triéder, aby som preskúmal, čo všetko uvidím. Začal som samozrejme v miestach, kde som fotil. V srdci našej Galaxie, v súhvezdí Strelca a okolí som pekne videl veľkú a celkom zreteľnú hmlovinu Lagúna a kúsok nad ňou som badal aj menšiu hmlovinu Trifid. Vyššie som náznakom videl aj dvojicu spomínanú vyššie v článku. Hlavne teda M17, Orliu hmlovinu som len bočným pohľadom, ale zdalo sa mi, že je tam. Husté hviezdne pole v rovine Galaxie neprekazilo moej pozorovanie aj jasnej a veľkej guľovej hviezdkopy M22, ktorá pekne vystupovala. Neskôr som sa premiestnil ku galaxii Androméda, nasledovala dvojitá hviezdokopa v Perzeovi a nevynechal som ani guľovku M13 v Herkulesovi. Priamo nad hlavou som si pozrel M27 aj M57, tá ale je naozaj maličká na triéder, takže rozoznať ju bol trochu problém.
Popri foteniu som využil možnosť duálneho fotenia na S30Pro a nechal som fotiť aj stred našej galaxie v okolí súhvezdia Strelec. Keďže počas duálneho fotenia nie je k dispozícii funkcia zmrazenia popredia, tak je zem samozrejme rozmazaná vplyvom rotácie našej planéty. Fotilo sa niečo vyše hodiny.
Orliu hmlovinu som fotil minulý rok a fotku a článok k nej si môžete prečítať vo Hviezdnom denníku.
Andrej Duboš, 16. júl 2026
Page updated
Google Sites
Report abuse