Moja fotografia z 2. mája zachytáva galaxiu NGC 5907, známu aj ako galaxia Trieska, v ktorej pred pár dňami vzplanula supernova s označením SN2026kid. Bola objavená 22. apríla, za jej objaviteľa sa považuje japonský amatérsky astronóm Yasuo Sano, ktorý ju zachytil pomocou svojho 0,36-metrového ďalekohľadu zo observatória v Nayoro na ostrove Hokkaido. V čase objavu mala supernova zdanlivú jasnosť približne 16,6 magnitúdy, no v nasledujúcich dňoch jej jasnosť rástla, vďaka čomu sa stala dostupnejšou aj pre menšie prístroje.
Supernova SN2026kid sa nachádza v súhvezdí Draka, v galaxii, ktorú vidíme takmer presne z profilu. Práve táto orientácia "na hranu" robí pozorovanie supernovy o to zaujímavejším, pretože jasný bod vyniká nad prachovými pásmi galaktického disku. Táto explózia sa odohrala vo vzdialenosti približne 50 až 55 miliónov svetelných rokov od Zeme. SN2026kid je klasifikovaná ako supernova typu II, čo znamená, že ide o výsledok kolapsu jadra masívnej hviezdy. Keď takýto obor vyčerpá svoje palivo, jeho jadro sa pod vlastnou váhou zrúti a následná rázová vlna rozmetá vonkajšie vrstvy do okolia. Pri tomto procese sa uvoľní toľko energie, že na krátky čas dokáže jedna jediná hviezda prežiariť celú svoju materskú galaxiu, ktorá pozostáva zo stoviek miliárd hviezd. Podľa aktuálnych meraní dosahuje táto supernova jasnosť okolo 14. magnitúdy, čo z nej robí skvelý cieľ pre stredne veľké amatérske prístroje.
Teraz je ideálny čas na pozorovanie, pretože súhvezdie Draka je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárne – teda nikdy nezapadá pod obzor. Galaxiu NGC 5907 nájdete vysoko na oblohe, pričom najlepšie podmienky nastávajú okolo polnoci, kedy je objekt najvyššie v zenite. Pri hľadaní sa orientujte podľa "chvosta" Draka, galaxia sa nachádza neďaleko hviezdy Edasich (Iota Draconis) a jasnejšej galaxie M102.
Ak sa rozhodnete pre vizuálne pozorovanie, pripravte si teleskop s priemerom aspoň 200 mm a vycestujte pod tmavú oblohu bez mesačného svitu. Keďže ide o objekt 14. magnitúdy, v okulári bude supernova pôsobiť ako veľmi slabá, drobná "hviezdička" na pozadí pretiahnutého hmlistého fliačika galaxie. Ak použijete techniku s EAA prístupom alebo klasickú astrofotografiu, supernova sa vám ukáže už po niekoľkominútovej celkovej expozícii. V priebehu nasledujúcich týždňov bude supernova postupne slabnúť, až sa nakoniec nadobro stratí z dosahu amatérskych, neskôr aj profesionálnych prístrojov a stane sa súčasťou histórie vesmíru.