Po dlhých rokoch sme mali znovu príležitosť pozorovať zatmenie Slnka. Tentokrát s maximálnou fázou zatmenie 65% v mieste pozorovania. To som musel vyberať s čo najnižším západným horizontom, keďže zatmenie prerušil západ samotného Slnka, takže spomínanú maximálnu fázu zatmenie dosiahlo, keď nám odkrojené Slnko zapadalo za kopce v diaľke. Neďaleko Hornej Štubne som si vytipoval miesto s výhľadom a ktoré sa ukázalo ako naozaj dobre vybraté. Celý deň bolo bezoblačné počasie a na večer nebola predpoveď o nič rozdielna. Takže príroda nám priala. Na miesto sme dorazili s hodinovým predstihom, aby som mal dostatok času na prípravu a nenechal nič na náhode. Po dôkladej príprave, keď bolo všetko na svojom mieste nám zostávalo ešte približne päťnásť minút pohodového čakania na prvý kontakt, ktorý mal nastať o 19:20. Pekne bez stresu som teda mohol vyčkávať na tento nezabudnuteľný moment. Pár minút pred prvým kontaktom som spustil zber dát a začal vychutnávať pohľad cez špeciálne solárne okuliare na nebeské divadlo.
Moment, kedy sa Mesiac začal presúvať pred Slnko bol úchvatný. Skutočne dochádza k zatmeniu, pomyslel som si a naplno som si uvedomil tento okamih. Zo Slnka postupne ubúdalo a nadšenie stúpalo. Niečo cez polhodinové nebeské divadlo, ktoré mi zostane v spomienkách navždy. Po tom, čo odkrojené Slnko definitívne zmizlo za horami sme boli všetci plný radosti, že sme to mohli sledovať naživo.
Blížiaca noc ale pripravila ďalšie nebeské divadlo v podobe maxima meteorického roja Perzeidy, ktoré sme si samozrejme nemohli nechať újsť. Počasie prialo aj podmienky, keďže Mesiac bol v nove. Kráne dlhé, do zelena zafarbené meteory lietali celú noc a videli sme ich veľké množstvo. Takže, keď som potom dávno po polnoci ulíhal, bol som plný emócii z tohto nezabudnuteľného dňa.