Na letnej a jesennej nočnej oblohe sa v súhvezdí Labute nachádza objekt IC 5146, známy aj pod názvom hmlovina Kokón. Ide o aktívnu oblasť tvorby hviezd tvorenú plynom a prachom, ktorá sa od Zeme nachádza vo vzdialenosti približne štyri tisíc svetelných rokov. Objekt v sebe spája vlastnosti emisnej a reflexnej hmloviny, pričom do jeho štruktúry zasahujú výrazné tmavé prachové pásy. Z astronomického hľadiska ide o komplexný systém, kde sa spája žiarenie ionizovaného plynu, odrazené svetlo okolitých hviezd a nepriehľadné prachové mračná, ktoré pohlcujú svetlo pozadia.
Na zachytenej fotografii dominujú hrejivé, ružovkasto-zlatisté tóny centrálneho plynového mraku. V samotnom srdci hmloviny sa nachádza mladá, veľmi horúca hviezda, ktorej intenzívne ultrafialové žiarenie prebúdza okolitý vodík a núti ho svietiť. Snímka zároveň odhaľuje nepravidelné siluety kozmického prachu, ktoré sa preplietajú cez jasnejšie jadro a vytvárajú dojem plastickej štruktúry. Tento žiarivý kokón je zasadený do hustého koberca drobných hviezd Mliečnej dráhy a z jeho okraja vychádza tmavá hmlovina Barnard 168, ktorá na fotografii vytvára dojem, akoby Kokón zanechával za sebou tmavú stopu v hviezdnom poli.
Pre amatérskych astronómov je IC 5146 mimoriadne zaujímavým cieľom najmä od neskorého leta do pokročilej jesene, kedy sa súhvezdie Labute nachádza vysoko nad obzorom v blízkosti zenitu. Hľadať ho treba na východnom okraji Labute, neďaleko hranice so súhvezdím Jašterice. Dobrým orientačným bodom pri manuálnom vyhľadávaní je jasná otvorená hviezdokopa M39 alebo hviezda Alpha Lacertae. Od nich stačí posunúť zorné pole ďalekohľadu smerom k oblasti tmavých hmlovín, kde sa Kokón ukrýva na konci dlhého prachového pásu.
Vizuálne pozorovanie tohto objektu je pomerne náročné a vyžaduje si tmavú oblohu bez rušivého svetelného znečistenia. Vzhľadom na nižší plošný jas uvidíte pri priamom pohľade cez okulár stredne veľkého či väčšieho ďalekohľadu namiesto výrazných farieb skôr len duchársky, jemne sivastý obláčik obklopujúci centrálnu hviezdu. Viditeľnosti a kontrastu plynnej obálky voči tmavému pozadiu však dokáže výrazne pomôcť použitie hmlovinového filtra, napríklad typu UHC alebo H-beta, ktoré prepúšťajú len špecifické vlnové dĺžky svetla vyžarovaného hmlovinou.