Jasličky v Rakovi

Hviezdna obloha ukrýva poklady, ktoré sú niekedy viditeľné aj voľným okom, ak vieme, kam sa pozerať. Jedným z najfascinujúcejších objektov jarného neba je Messier 44 (M44), známa aj pod poetickým názvom Jasličky alebo latinsky Praesepe. M44 je otvorená hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Raka. Je to jedna z najbližších hviezdokôp k našej Slnečnej sústave, vzdialená približne 570 až 610 svetelných rokov. Vďaka svojej blízkosti a jasnosti vyzerá na tmavej oblohe ako jemný, hmlistý obláčik, ktorý starovekí pozorovatelia často považovali za hmlovinu alebo dokonca „nebeskú bránu“. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 600 – 700 miliónov rokov, zaujímavé je, že má podobný vek a smer pohybu ako iná hviezdokopa Hyády v Býkovi, ktorú môžeme rovnako pozorovať voľným okom. Obsahuje viac ako 1 000 gravitačne viazaných hviezd. Nájdeme tu červených obrov, biele trpaslíky a hviezdy podobné nášmu Slnku. 

Jasličky majú bohatú históriu, ktorá siaha hlboko pred vynález ďalekohľadu. Gréci a Rimania vo hviezdokope videli „jasličky“, z ktorých žerú dva osly - Asellus Borealis a Asellus Australis, čo sú hviezdy nachádzajúce sa v blízkosti. V roku 1609 nasmeroval Galileo Galilei svoj primitívny teleskop práve na tento mrak. Bol ohromený, keď zistil, že to, čo sa zdalo byť hmlovým oparom, je v skutočnosti zhluk desiatok jasných hviezd. Charles Messier ju v roku 1769 zaradil do svojho slávneho katalógu pod číslom 44, hoci išlo o objekt taký jasný, že si ho s kométou mohol pomýliť len málokto.