Krabia hmlovina a otvorenky

Krabia hmlovina: Vesmírny monument po kolosálnej explózii

V roku 1054 si hvezdári v Číne a v arabskom svete zaznamenali niečo neobvyklé. Novú hviezdu, ktorá bola taká jasná, že ju bolo možné vidieť aj za bieleho dňa po dobu 23 dní. Dnes na tomto mieste v súhvezdí Býka nachádzame Krabiu hmlovinu (M1), fascinujúci pozostatok po supernove, ktorý dodnes predstavuje jedno z najdôležitejších vesmírnych laboratórií pre modernú astronómiu. Hoci supernovu SN1054 zaznamenali starovekí astronómovia, samotnú hmlovinu objavil až v roku 1731 Angličan John Bevis. Nezávisle ju neskôr našiel aj Charles Messier pri hľadaní Halleyho kométy, čo ho inšpirovalo k vytvoreniu slávneho Messierovho katalógu, v ktorom má tento objekt čestné prvé miesto. Svoj pútavý názov získala hmlovina v roku 1842 vďaka kresbe Williama Parsonsa, ktorému vtedajší pohľad cez teleskop pripomínal kraba s ramenami.

Krabia hmlovina sa nachádza vo vzdialenosti približne 6 500 svetelných rokov od Zeme a má priemer zhruba 11 svetelných rokov. Nie je to však statický objekt. Hmlovina sa neustále rozpína rýchlosťou 1 500 kilometrov za sekundu, čo predstavuje približne 0,5 % rýchlosti svetla. Pozostáva z prepletenej siete vlákien, ktoré sú zvyškami atmosféry pôvodnej hviezdy a obsahujú najmä ionizované hélium, vodík a ďalšie prvky ako kyslík či železo. V samotnom centre hmloviny bije jej motor – Krabí pulzar. Ide o extrémne hustú neutrónovú hviezdu s priemerom len okolo 28 – 30 kilometrov, ktorá však rotuje neuveriteľnou rýchlosťou 30,2-krát za sekundu. Tento pulzar vysiela pravidelné pulzy žiarenia naprieč celým elektromagnetickým spektrom, od rádiových vĺn až po gama žiarenie. Bola to vôbec prvá hmlovina stotožnená s historicky zaznamenanou explóziou supernovy.

Hoci sa nám Krabia hmlovina môže zdať vzdialená, vďaka svojej jasnosti (magnitúda 8,4) je za priaznivých podmienok pozorovateľná aj pomocou bežného triédra alebo stredne veľkého ďalekohľadu. Jej poloha v súhvezdí Býka ju radí medzi zimné objekty nočnej oblohy a tak je najlepšie viditeľná večer počas januára a februára. Keďže sú ale v tomto období noci dlhé, nie je problém ju pozorovať večer ešte aj v marci, čo som využil a odfotil ju. Je to pomerne malý objekt, pri jej priblížení je ale pekne vidno štruktúru - vlákna ionizovaného materiálu, ktorý bol kedysi hviezdnou atmosférou.