Mesiac, 22. marca 2026

Mesiac pekne dorastá, aj keď je stále tenký kosáčik, vidno na ňom množstvo útvarov. Hneď z okraja dominuje veľké Mare Crisium (More nepokojov), ktoré má pekný kruhový tvar. V ňom vynikajú dva väčšie kráteriky Picard a Pierce s priemermi 23 km a 18 km. Hore vľavo od mora je pekne osvetlený kráter Macrobius so zaujímavo osvetleným dnom s priemerom 65 km. Nižšie vidíme rozsiahle Mare Fecunditatis (More hojnosti) s peknými stuhami, tiahle pahorky spojené do dlhých chrbtov. Dole na terminátore nájdeme Kráter Gutenberg, ktorý je osvetlený tak, akoby bol podlhovastý, vďaka blízkosti ďalšieho krátera, spoločne sa prelínajú z vytvárajú tak tento útvar.  Ďalej na juh pozdĺž terminátora pekne vidno členitosť povrchu, vystupujú tu vyššie pahorky popretkávané krátermi.

Podmienky boli celkom priaznivé, prevaľovali sa oblaky, takže som musel vyčkávať na diery v nich. Mesiac bol necelé štryri dni po nove, osvetlených bolo približne 17%. Po dlhšom čase som si teda vychutnával pohľad na nášho vesmírneho súputnika. Pripomenulo mi to moje pozorovateľské začiatky, kedy moje prvé pohľady cez ďalekohľad smerovali práve na Mesiac.